Strach ze strachu a z panických atak
Symptomy nastupují většinou v situacích, nad nimiž dotyční nemají žádnou kontrolu, jako např. v dopravní zácpě, v obchodním domě, v divadle, ve frontě u pokladny, u kadeřníka, zubaře nebo ve výtahu. Jsou to situace, v nichž si nemohou zajistit rychlou pomoc nebo z nichž nemohou rychle uniknout. Pro své symptomy si postižení hledají vysvětlení. Nemůže-li lékař nic shledat, objasňují si své symptomy danou situaci. Určitým situacím se tak začnou vyhýbat a stále znovu si v duchu představují, jak by bylo zlé, kdyby takové symptomy dostali ještě jednou.
Život takto postižených ovládají dvě otázky: "Dostanu znovu záchvat paniky?" a "Jak tomu mohu zabránit?" Tím se symptomy dostavují stále hojněji a oni jsou stále více znejistění. Stále více se stahují z aktivního života nebo se snaží udržovat v každodenním chodu tím, že si berou uklidňující prostředky.
Celkový průběh:
A: Situace
Většinou v údobí tělesného a/nebo duševního vyčerpání a vypětí zažívá postižený v situaci, kterou nemůže kontrolovat, záchvat slabostí nebo nějakou poruchu krevního oběhu.
B: Hodnocení
Nebezpečí, teď je se vším konec.
C: Pocit a chování
Panika, únik.
V důsledku toho se vyhýbá těmto a obdobným situacím, v nichž se dostavil tento první záchvat. Pokouší se chopit kontrolních opatření, aby už nikdy nemohl upadnout do stavu, který prožíval jakožto ohrožující. Neustále si v duchu opakuje tuto první traumatickou situaci a zvažuje, kde by se kdy v budoucnu mohla vyskytnout znovu. Tím si tyto panické pocity přivozuje stále častěji, až se nakonec dostavují i doma v křesle, jakmile jen na onu situaci pomyslí. Opět to jsou jeho myšlenky, jež vyrábějí pocity paniky, a ne příslušná situace. Problémy plodí zpracování těchto prvotních zážitků, a nikoli ten fakt, že se mu udělalo nevolno. Vší silou se chce vyvarovat toho, aby se mu ještě někdy stalo něco "tak zlého", a dosahuje tím pravého opaku. Symptomy se, tím že se intenzívně zaobírá danou situací, dostavují stále hojněji.
Jak můžete naložit se strachem z panických atak:
1. Nechte si udělat lékařskou prohlídku, abyste se ujistili, že zde nejsou žádné tělesné příčiny. Střezte se však toho, abyste přebíhali od jednoho doktora k druhému. Postačí, jestliže ani dva lékaři nezjistí příčiny tělesné.
2.Ujasněte si, že si své panické pocity přivozujete sami. Když na danou situaci myslíte a ustavičně si sugerujete, že v žádném případě nesmíte mít ty a ty symptomy, protože s nimi nedokážete zacházet, dostanete strach. Dokud máte katastrofické myšlenky, nutně zakoušíte také strach.
3. Přerušte svou vyhýbavost. Vydejte se do situací, jichž se obáváte. Vy sami si vytváříte své pocity strachu a také je i můžete překonat. Teprve když znovu půjdete do oné situace, časem Vaše pocity strachu vymizí.
4. Očekávejte svůj strach, v dané chvíli jej akceptujte a postavte se mu čelem: "Očekával jsem tě. V této situaci se jistě vynoříš. Moje bodání u srdce, moje nevolnost, moje závrať a moje pocity strachu musí přijít, protože jsem si je natrénoval. pádné nebezpečí však nehrozí. Opět všechny zmizí. Provedu teď uvolňovací techniku a soustředím se na své dýchání. Potom budu klidnější. Se svým strachem umím zacházet."
5. Nasaďte představová cvičení, při nichž si živě představíte situaci, ze které máte strach. Sledujte po té, jak si předříkáváte myšlenky, opravené pomocí dvou otázek zdravého myšlení, a jak se stále více uklidňujete.
6. Ze situace odejděte teprve po té, co se cítíte klidnější.
Zdroj: Jak porozumět svým pocitům a jak je překonávat - Doris Wolfová a Rolf Merkle - Pragma
Komentáře
Tak hodně štěstí.
Mna takyto strach zachvatil prvy raz len pred par dnami. Strasne sa bojim, ze zomriem, hned, ze mi pukne cievka v mozgu, alebo tak. Viem, ze telo mam ok, lebo som bola na nejakych vysetreniach, ale neviem, ci mam ok mozog, tak sa bojim, ze zomriem tak. Uz som mala pred piatimi rokmi depresiu, lebo sa so mnou rozisiel chalan a ja som dost citlivy clovek, ale mam pocit, ze toto je nieco ine. Vtedy mi bolo vsetko jedno, ci umriem, alebo sa mi stane nieco ine, ale teraz mam obrovsky strach, ze zomriem. A najhorsie je to, ze nie som doma, ale v anglicku a ani neviem nejako extra po anglicky. Busenie srdca nemam, ani ine telesne priznaky, len ma pobolieva hlava a citim sa ako omamena, no a mam panicky strach. Zachvaty. Rozmyslam, ze ked sa mi to trochu zlepsi, zmenim svoj zivotny styl, hlavne joga (ta vraj pomaha) a potom nejake zaluby, ale teraz pocitujem strasny strach. Tak vela sily do tohto hrozneho zivota. A myslim, ze pomahaju aj rozne bylinkove caje, ako lubovnik bodkovany, medovka, lipa. Len ich treba pit pravidelne, ale neprehnat to. papa
Mna takyto strach zachvatil prvy raz len pred par dnami. Strasne sa bojim, ze zomriem, hned, ze mi pukne cievka v mozgu, alebo tak. Viem, ze telo mam ok, lebo som bola na nejakych vysetreniach, ale neviem, ci mam ok mozog, tak sa bojim, ze zomriem tak. Uz som mala pred piatimi rokmi depresiu, lebo sa so mnou rozisiel chalan a ja som dost citlivy clovek, ale mam pocit, ze toto je nieco ine. Vtedy mi bolo vsetko jedno, ci umriem, alebo sa mi stane nieco ine, ale teraz mam obrovsky strach, ze zomriem. A najhorsie je to, ze nie som doma, ale v anglicku a ani neviem nejako extra po anglicky. Busenie srdca nemam, ani ine telesne priznaky, len ma pobolieva hlava a citim sa ako omamena, no a mam panicky strach. Zachvaty. Rozmyslam, ze ked sa mi to trochu zlepsi, zmenim svoj zivotny styl, hlavne joga (ta vraj pomaha) a potom nejake zaluby, ale teraz pocitujem strasny strach. Tak vela sily do tohto hrozneho zivota. A myslim, ze pomahaju aj rozne bylinkove caje, ako lubovnik bodkovany, medovka, lipa. Len ich treba pit pravidelne, ale neprehnat to. papa
Mna takyto strach zachvatil prvy raz len pred par dnami. Strasne sa bojim, ze zomriem, hned, ze mi pukne cievka v mozgu, alebo tak. Viem, ze telo mam ok, lebo som bola na nejakych vysetreniach, ale neviem, ci mam ok mozog, tak sa bojim, ze zomriem tak. Uz som mala pred piatimi rokmi depresiu, lebo sa so mnou rozisiel chalan a ja som dost citlivy clovek, ale mam pocit, ze toto je nieco ine. Vtedy mi bolo vsetko jedno, ci umriem, alebo sa mi stane nieco ine, ale teraz mam obrovsky strach, ze zomriem. A najhorsie je to, ze nie som doma, ale v anglicku a ani neviem nejako extra po anglicky. Busenie srdca nemam, ani ine telesne priznaky, len ma pobolieva hlava a citim sa ako omamena, no a mam panicky strach. Zachvaty. Rozmyslam, ze ked sa mi to trochu zlepsi, zmenim svoj zivotny styl, hlavne joga (ta vraj pomaha) a potom nejake zaluby, ale teraz pocitujem strasny strach. Tak vela sily do tohto hrozneho zivota. A myslim, ze pomahaju aj rozne bylinkove caje, ako lubovnik bodkovany, medovka, lipa. Len ich treba pit pravidelne, ale neprehnat to. papa
Mna takyto strach zachvatil prvy raz len pred par dnami. Strasne sa bojim, ze zomriem, hned, ze mi pukne cievka v mozgu, alebo tak. Viem, ze telo mam ok, lebo som bola na nejakych vysetreniach, ale neviem, ci mam ok mozog, tak sa bojim, ze zomriem tak. Uz som mala pred piatimi rokmi depresiu, lebo sa so mnou rozisiel chalan a ja som dost citlivy clovek, ale mam pocit, ze toto je nieco ine. Vtedy mi bolo vsetko jedno, ci umriem, alebo sa mi stane nieco ine, ale teraz mam obrovsky strach, ze zomriem. A najhorsie je to, ze nie som doma, ale v anglicku a ani neviem nejako extra po anglicky. Busenie srdca nemam, ani ine telesne priznaky, len ma pobolieva hlava a citim sa ako omamena, no a mam panicky strach. Zachvaty. Rozmyslam, ze ked sa mi to trochu zlepsi, zmenim svoj zivotny styl, hlavne joga (ta vraj pomaha) a potom nejake zaluby, ale teraz pocitujem strasny strach. Tak vela sily do tohto hrozneho zivota. A myslim, ze pomahaju aj rozne bylinkove caje, ako lubovnik bodkovany, medovka, lipa. Len ich treba pit pravidelne, ale neprehnat to. papa
dobré je zaměstnat pozornost něčím jiným. Třeba mít vedle sebe oprsklíka, který pošťuchuje a nedovolí myslet na něco jiného ;-). Vem si děcko, které usedavě pláče: zaujmi ho něčím a na své smutky zapomene. Třezalka je dobrá, ale taky třeba polynasycené mastné kyseliny, omega 3: jejich nedostatek může vést k depresi i úzkosti. Nalézá se hlavně v rybím tuku a oleji ze lněných semínek: v lékárně ti 1 dcl připraví za necelou pajsku. (užívá se 1, maximálně 2 čajové lžičky denně). Ahojník!
A chcela by som sa ta este opytat, ty mas rovnaky problem s tremou ako ja?
Aj ja ti drzim palce, nech sa ti to cim skor podari.
Aj ja som sa rozhodla, že sa zverím so svojimi problémamy, ktoré sa so mnou vlečú od detstva. Súvisí to s nízkym sebavedomím. Najväčšie problémy som začala mávať na strednej škole. Chodila som na chemickú priemyslovku a chodili sme do labákov. Keď som mala niečo v labáku urobiť, čo ja viem - naliať niečo do skúmavky, tak sa mi od trémy roztriasli ruky, že som nebola schopná to urobiť. Cítila som sa strašne nemožne, lebo som sa strašne bála, že si to niekto všimne a budem na smiech.. Bolo to ťažké. Ani na obedy som nechcela chodiť, lebo keď som to skúsila, zase sa mi pri tom roztriasli ruky, lebo som si myslela že sa na mňa všetci pozerajú a všetci to vidia. A takto to ide so mnou ďalej. Mám strach a cítim úzkosť, niekedy až paniku, keď si predstavím, že mám niečo pred druhými urobiť... Napríklad servírovať kávu, naliať nejaký alkoholický nápoj do pohárikov atď. Skúšam to s autosugesciou a snažím sa relaxovať, predstavujem si keď relaxujem, ako tieto všetky situácie poµahky zvládam. Zatiaµ to moc nepomáha, prevládajú negatívne predstavy. Ak niekto z vás má podobné problémy, budem veµmi rada, keď mi skúsite poradiť. Ďakujem za každú radu!
Ja som tiez zazila zopar panickych zachvatov.Je to fakt dost neprijemne.Vzdy ma tovelmi vydesi.Chodim k psychologicke a ta mi poradila rozne finty.Napriklad,ze treba odputat mysel tak ze zacnes odpocitavat=trebars cislo 7 od 200.Musis sustrdit na to mysel a trochu sa upokojis.Alebo sa sustred na nejaku vec pred sebou a v duchu ju opisuj do detailu.Spievaj si svoju olubenu pesnicku.Mne pomaha to odpocitavanie.Zatial som lieky nebrala.Ale ked dostanem panicky zachvat tak som tak vydesena ze niekolko dni premyslam iba nad tym.Mam dve deti,je to dost tazke zvladat to.Nastastie moj manzel je uzasny a snazi sa ma chapat.Drzte sa vsetci.
Vidim ze sem pisu zvacsa damy, tak aby sa to nenieslo len ako problem nezneho pokolenia:
Ked chcete byt usetreni mojich psychickych velevov, prejdite rovno na cast prispevku kde je 'moj navod':
MAL som panicke ataky /neskor depresiu/ od roku 2001. Zacalo to ako problem s dychanim.
nemohol som sa dostatocne nadychnu - doslova som si musel zivnut aby som nabral plne pluca. Neskutocne ma tounavovalo fyzicky ajpsychicky.
Mal som strach ze sa udusim, zacalo mi busit srdce, mal som zimnice, nespal som, stale som sa sledoval, meral si pulz a tlak... Postupne sa strach nabaloval. Volal som pohotovost, odisiel som z prednasky na pohotovost, busenie srdca a strach prichadzali vsade. Moj problem bol stale zalozeny na pocite nedostatku vzduchu v plucach - velmi neprijemne, neprajem to nikomu. No ako tak som fungoval doma aj v skole.
Neskor mi do toho prisla chripka, takze som si musel polezat aby som to 'vypotil' , no akosi sa mi v posteli zapacilo, a aj ked som
spaval cca 20 hodin denne, jest mi nechutilo a bol som stale velmi slaby, srdce mi stale busilo, zimnice, vzduchu bolo malo a strach obrovsky. Takto som ostal v izbe vyse troch mesiacov. Odbornikovi by to znelo mozno dost jednoducho ale nikto mi nic nevedel poradit ani ked som vysypal tolko faktov a okolnosti ako sa dalo. Ako vacsina, absolvoval som aj ja seriu vysetreni /stitna zlaza, srdce, nadoblicky, krv, ... psychiater -hned som
prisiel na to, ze si myslia ze blicujem zo skoly, obvinovat ich nemozem lebo casto ta najjednoduchsia pricina byva ta prava. Mna to vtedy skor nastvalo, potreboval som pomoc. Mal som strach. Teraz som lekarom nedoveroval ja. Nerobte to aj ked vam mozno nepomozu - toto je boj na inom poli.
Mal som nasledovne moznosti:
1. zacat 's tym zit', chodit po doktoroch a premyslat ktory z mojich organov je asi chory a sposobuje mi panicke ataky a sugerovat si nezmysly zatial co pojedam oblbovaky aby som vobec vysiel na ulicu
2. zacat pracovat na tom aby som sa zbavil problemu SAM /podporovala ma hlavne predstava toho, ze ked vyjdem z tohto boja vitazne, natrem to tym expertom v bielych plastoch :-). Akakolvek motivacia je dobra, vitazstvo nad chorobou alebo samym sebou.
Aj ked som byval velmi pohodlny az lenivy clovek bez stipky trpezlivosti, vybral som si druhu moznost a vyplatilo sa:
'Moj navod'
Najskor si treba uvedomit ze panicky atak je problem s ktorym sa da bojovat a zvitazit. Je to zalezitost Vas a vaseho Ja. Musite sa zacat venovat sebe a svojmu vnutru - akokolvek. Pravidelne navstevy odbornika, meditacie, dychove cvicenia, fyzicke aktivity. Sledovat si rychly pulz, busenie srcda a bledy vyzor v zrkadle je nanic! Do zrkadla sa musite pozriet s odhodlanim a vierou, ze ta bleda tvar je na odchode! Musite byt pozitivne naladeni, vase podvedomie zacne vnimat silu vedomia a myslienky v duchu vyslovene alebo este lepsie nahlas vas zacnu liecit a vase podvedomie si na ne navykne. Zhodnotte svoj strach, pouvazujte nad otazkami: Kolko krat som mal strach a predtuchu niecoho zleho? Kolko krat sa moje obavy skutocne naplnili? Ked budete aspon trochu objektivni, zistite ze obavy boli v drvivej vacsine zbytocne. Tak je to logicky aj teraz. Ak je strach velky, je to normalne, nie je vsak prekazkou aby sme zacali konat. Strach je len sprievodny jav a ustupi stanou, velakrat a tak uz stalo a stane :-). Tak sa uz o seba tolko nebojte a dajte sa do cvicenia. Dychove cvicenia su super vec, vacsina z nas dycha zle. Existuju asi 4 druhy dychania - naucte sa tie najefektivnejsie. Vyzaduje to znacnu koncentraciu a tak sa vam podari zahnat vnutorne hlasy a strach. Ak nemate vhodne podmienky tak civcenia s cislicami su super, odpocitavanie, trebars aj parne ci neparne cisla, pre tych lepsich prvocisla.
Dobre je vybrat si miesto na ktorom sa citite dobre, v bezpeci a mate klud. Ak take nmomentalne nemate, myslite na miesto ktore radi mate zo spomienok, z obrazkov atd. Neskor budete vediet takto cvicit aj v inych podmienkach, napr v praci, skole, vlaku atd. Podstatou vsetkych aktivit je valstne odputanie mysle od seba sameho a cvicenie koncentracie. Ako sa vravi: nezamestnatna mysel je diablovo ihrisko! Viac fyzickej aktivity neuskodi - hlavne treba pravidelny rezim a zaradenie cvicenia na presny cas, najlepsie kazdy den - tusim sa uvolnuje endorfin. Mne do urcitej miery pomohlo aj extremne zatazenie - absolvoval som 4hodinovu turu v 30 cm snehu - po asi 100 metroch som dostal strach, srdce ako zvon, vzduchu malo..videl som svoje mrtve telo pred sebou v snehu - obava z toho ze zachranka do lesa urcite nepride mi velmi nepomahala. Na 'prechadzku' ma vytiahol kamarat, ani neviem preco som suhlasil /lezal som 3 mesiace v posteli s depkou/ ale nechcel som asi byt 'babovka' a nejako ma presvedcil nech to skusim. Ako som zacal slapat do kopca, vsetky myslienky sa stracali lebo som na ne nemal dostatok energie, musel som sa sustredit kam slapem, este k tomu sme sa rozpravali s kamosom. V restauraci kym som schuti jedol halusky som prisiel na to ze je to len moje podvedomie ktore ovlada fyzicku kondiciu a sebavedomie. Nastvalo ma to a zaroven pobavilo...
V celku sa teda zamerajte na nasledovne:
Verte v uspech a budte pozitivne naladeni - zle myslienky ihned zazente dopredu pripravenym pozitivnym stanoviskom, najlepsie ked si ich napisete na papier, napr.: Som zdravy! Tuto noc budem spat dobre a zobudim sa odpocinuty. Opakujte si to pred spanim trebars 20-30 krat, alebo az kym nezaspite. Mozete si povedat: divne, trapne - ked sa vam to nepaci, vypite svoj ranny moc, aj to niektorym pomohlo :-)
Podporu hladajte u ludi o ktorych viete ze maju zdrave pozitivne myslenie, nepocuvajte negativne nazory, teraz nie! Za doktorom nechodte ako kopa nestastia, ale ako clovek odhodlany nieco zmenit!
Cvicte a Meditujte - uistite sa ze civcenia a meditacie vykonavate spravne. Dychove, Joga, Tchai chi - ja som cvicil zaklady doma, bal som sa totiz vychadzat von.
Uspech sa dostavi ale musite tvrdo makat! Nakonci z toho vyjdete ako vitazi!
Zacnite studovat lahsiu literaturu ohladne psychohygieny a meditacie, berte si z toho co sa vam hodi, vsetko pomoze! Necitajte preboha kadejake Beauty magaziny, potom sa akurat podvedome citite skaredi a tucni :-)
Toto nie je o stasti ale o trpezlivosti a vole... po 8 mich rokoch sa mi to zda jednoduche pisat, ale ked som to zvladol ja....
urcite vyskusam tvoje rady.Tvoj clanok je povzbudivy a pri jeho citani mam pocit ze to dokazem.
Fakt ma to nebavi zit s pocitom strachu a paniky zo vsetkeho.
Je to tazke bojovat proti tomu ale nechcem skoncit ako troska.Dufam ze to zvladnem ako ty.Drz mi palce.wiera
jsem moc ráda, že jsem narazila na tyto stránky. I já patřím mezi Vás a musím se naučit žít se záchvaty panického strachu.
První "ataky" jsem poznala v roce 2000. Byla jsem teprv po maturitě, tak mladá, tak proč ten strach? Prošla jsem si veškerá vyšetření, Ekg, EEg,..... vše v pořádku a bylo mi řečeno, že to mám od nervů. Cesty do práce pro mě byly nepřekonatelné a tak mě do práce vozil manžel a z prác jsem jezdila taxikem. Naštěstí jsem se dostala k výborné paní doktorce psychiatričce, kt. mi nasadila léky - Zoloft a lexaurin a doporučila terapii u psycholožky. Léky jsem brala cca 3/4 roku. Nejprve 3 měsíce a pak 6m.
No a pak mi bylo krásně, začala jsem i cestovat, jezdit opět metrem, chodit mezi lidi, vdala jsem se, porodila 2 krásné dcery (3,5r a 16m) a myslela jsem si, že mám vše za sebou.
Jenže minulý měsíc mě bez varování zasáhla další ataka a dost silná, byla jsem venku, naštěstí bez holek a měla strach, jestli vůbec dojdu domu.
Do 20 minut mi bylo dobře. Od té doby jsem měla 2 slabší ataky, kt. jsem "rozdýchala".
Léky se mi zatím brát nechtějí a ani bych nemohla, ještě kojím. Vzhledem ke zkušenosti, kt. mám za sebou vím, že to není životu ohrožující, ale je to hodně nepříjemné a strach co bude,.....
Moc mi pomáha, přečíst si, že toto "onemocnění" potkává tolik lidí, tudíž, není to nic neobvyklého.
Všem Vám přeji, at Vás ataky brzy opustí a můžete opět žít normální život bez strachu.
Hodně štěstí a síly Radka
7 denní kurz hubnutí zdarma - registrace na www.snama.cz/dieta NEJDE JEN O HUBNUTÍ, ALE PŘEDEVŠÍM O KVALITÍ VÝŽIVU ORGANISMU
- Odpovědět
Pošli odkaz